Tajomná tma, hlboká noc, chlad a ticho majú moc. Smúti ruža červená, len tŕňami chranená. Cíti, že už umiera. Svetlo lampy dohasína, na slnko už nespomína, farba z tváre sa jej míňa. Lupene mokré od sĺz slaných, ubíja ju hlúposť mladých, nezáleží jej už na nich. Nad stonkou plače zlomenou, už prestáva byť zelenou. Chcela by sa nadýchnuť, zažiť znova dážď, chuť života zas vdýchnuť, poskytnúť lienkam plášť. Takto po tme ona sníva, no s deťmi to tak zavše býva. Najvzácnejšie nevážia si, denne ničia sveta krásy. Ružička si vydýchla, vánok jej utrel slzy, lupene, tŕne sklopila, spoznala príchuť smrti.
Študovala som na masmediálnej komunikácii v Prešove, kde som sa mnoho naučila a kde som našla to, čo je pre mňa dôležité a čo ma napĺňa v každej ťažkej chvíli. Písanie.Milujem svoju početnú rodinku, hlavne moju budúcnosť - Adriánka a Stellku.
Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené